---
name: Hadonos (Ophiuchus)
created_by: 8mag
created_date: 2020-03-29 11:30:39.213854
updated_by: 8mag
updated_date: 2020-03-30 19:02:08.090085
---
Rozsiahle rovníkové súhvezdie letnej oblohy rozprestierajúce sa medzi Herkulom a Škorpiónom. Južnou časťou Hadonosa prechádza ekliptika a preto sa Hadonos niekedy označuje aj ako „13. súhvezdie zvieratníka“. Slnko sa tu každý rok zdržuje v prvej polovici decembra, konkrétne od 30. novembra do 17. decembra. Hadonos leží takmer presne v strede oblohy: medzi severným a južným pólom a medzi jarným a jesenným bodom.

![<]($IMG_DIR/cons/Oph.png)
V Hadonosovi je päť hviezd s magnitúdou väčšou ako tri, ale je to mimoriadne rozložité a neprehľadné letné súhvezdie, ktoré sa však oplatí pomocou dobrej mapy a aspoň nejakého triédra preskúmať. V severovýchodnej časti do neho zasahuje rozdelená vetva letnej Mliečnej cesty, jeho najjužnejšie časti sa zase ponárajú do bohatej oblasti medzi Strelcom a Škorpiónom, neďaleko stredu Galaxie. Pretože sa okolo neho koncentruje väčšina guľových hviezdokôp, v súhvezdí ich nájdeme veľmi veľa – vyše 20. V ďalekohľade zistíme, že každá z nich má trochu iný tvar: niektoré sú bohaté, iné uvolnenejšie, či nepravidelné. Hadonos obsahuje i typické objekty Mliečnej cesty ako otvorené hviezdokopy, emisné a tmavé hmloviny.

Najvýznamnejším a najvýraznejším prachovým komplexom je rozsiahly tmavý útvar Fajka (Pipe nebula – LDN 1773). Jej náustok je zreteľne vidieť ako zhruba štyri stupne dlhý zárez z východnej strany do menej nápadnej, ale i tak bez problémov viditeľnej vydutiny na západ od roviny Galaxie. Tvorí ju sústava tmavých hmlovín Barnard 77, 78, 59, 65, 66, 67 na hraniciach Strelca, Hadonosa a Škorpióna a v triédri sa premení na oblasť prakticky bez akýchkoľvek jasných hviezd. Fajku začnite hľadať asi dvanásť stupňov východne od Antara pri línii troch hviezd 3-4m, jediných skutočne nápadných v tejto oblasti. Najjasnejšia z nich – θ Ophiuchi – leží v strede tejto línie. Hlavička Fajky je umiestnená tri stupne VSV od nej, náustok sa tiahne dva stupne dole pod θ Oph a končí tri a pol stupňa juhozápadne od 36 Ophiuchi, najzápadnejšej hviezdy z línie. Kúsok na VSV leží i guľová hviezdokopa M19.

![<]($IMG_DIR/cons/Oph_1.jpg)
Fajka mimochodom tvorí zadné nohy a časť oveľa väčšej tmavej štruktúry, o ktorej sa najmä v angloamerických krajinách začalo hovoriť ako o Tancujúcom koňovi. Dá sa nájsť približne v strede medzi M24 a hviezdou Antares a je ľahko vidieť predovšetkým voľným okom. Celý komplex pozostáva z týchto častí: Barnard 64 a 259 (nozdry koňa), B 268 a 270 (hriva), B 47, 60 a 63 (predná noha a kopyto), B 262, 266 a 269 (nižšie časti predného tela), B 77 (brucho), B 78 (zadná časť) a nakoniec B 65-67 (zadné nohy). Jazdec začína ešte v Hadonosovi a končí v Strelcovi blízko Trifidu. S tmavými hmlovinami sa ešte trochu pohrajeme. Surrealisticky dlhé rozšírenie prednej nohy koňa, stáčajúce sa až ku komplexu ρ Ophiuchi, zároveň predstavuje tzv. Tmavú rieku (B 44, 45, 46, 47, 51, 60, 253). Tá začína zhruba pri hviezde 22 Scorpii, je asi pol stupňa široká a desať stupňov dlhá, postupne sa rozširuje do lámavého reťazca tmavých oblastí. Celý ento ohromný fyzicky súvisiaci komplex je pritom jedným z najtemnejších. Prichádzajúce svetlo hviezd na niektorých miestach zoslabuje až o 30 magnitúd. To je dosť na to, aby sme tam nevideli vybuchnúť ani mohutnú supernovu!

V severnej časti súhvezdia je najsvetlejšia časť Mliečnej cesty v okolí otvorenej hviezdokopy NGC 6633, ktorá je voľným okom vidieť ako výrazná kruhová škvrna. Západne od nej sa nachádza uhlovo väčšia, ale menej nápadná kopa IC 4756, ktorá môže byť takisto viditeľná bez ďalekohľadu. Stálice 66, 67, 68, 70 a 73 Ophiuchi sú usporiadané do tvaru drobného písmena V. To je Býk Poniatowského – staré, ale už neexistujúce súhvezdie zavedené ešte v roku 1777. Smerom na severovýchod od neho a pri hviezde β Ophiuchi, pritom leží ďalšia otvorená hviezdokopa – IC 4665. Voľnému oku sa javí ako neprehliadnuteľná hmlistá škvrna veľkosti Mesiaca na okraji Mliečnej cesty.