---
name: Omega Centauri
rating: 10
references: 
created_by: 8mag
created_date: 2020-03-29 11:30:30.226273
updated_by: 8mag
updated_date: 2020-03-30 19:01:59.882173
---
![<]($IMG_DIR/dso/NGC5139.jpg)
Zo stoviek guľových hviezdokôp, ktoré krúžia okolo stredu našej Galaxie, je táto najjasnejšia a najväčšia na celej oblohe. Ako hmlistá rozmazaná hviezda 3,5mag bola známa už v staroveku, grécky astronóm Klaudius Ptolemaios ju uvádza vo svojom katalógu. Keď začiatkom 17. storočia priraďoval Johann Bayer grécke písmena jasnejším hviezdam, pomýlil si túto guľovú hviezdokopu s obyčajnou hviezdou a dal jej označenie Omega Centauri, názov ktorý platí dodnes. Prvé zaznamenané pozorovanie, ktoré odhalilo jej podstatu vykonal počas svojho pobytu na ostrove Svätej Heleny v južnom Atlantiku v roku 1677 vtedy dvadsaťročný Edmund Halley, ktorý sa sem dostal na zásobovacej lodi Východoindickej spoločnosti. Ostrov Svätej Heleny bol vtedy najjužnejším miestom britského impéria, 16 stupňov pod rovníkom. Práve 14. apríla 1677 prešla Halleyová kométa iba 4 stupne od Omegy Centauri.

Omega Centauri je vzdialená 15 600 svetelných rokov a je jednou z tých bližších guľových hviezdokôp. Je tiež najjasnejšou známou guľovkou v našej Galaxii, jej magnitúda dosahuje –10,3, čo zodpovedá skutočnej svietivosti 1,1 milióna Sĺnk. Jej hviezdna populácia prevyšuje číslo jeden milión, pričom hustota hviezd sa rapídne zvyšuje smerom do jej vnútra. Predpokladá sa, že priemerná vzdialenosť medzi hviezdami v jej strede je iba 0,1 svetelného roka! Je taká mohutná, že sa často klasifikuje ako obria guľová hviezdokopa alebo až trpasličia eliptická galaxia. Podľa jednej teórie sa jedná práve o jadro trpasličej galaxie, ktorú pred niekoľkými miliardami rokov zachytila naša Galaxie. Jej celkový vek by mohol byť 15 miliárd rokov.

Hviezdokopa je ľahko viditeľná voľným okom ako rozostrená hviezda a obyčajne nie je problém ju vidieť zapadať pod horizont. Jej krásu oceníme už v binári, v ktorom sa môže zdať zrnitá a počas lepších podmienok môžeme dokonca zazrieť na okraji i zopár slabých hviezd. Vo väčšom ďalekohľade sa zorné pole zaplní miriádami hviezd. Tie najjasnejšie dosahujú 11,5mag a niektoré z nich ľahko rozlíšime v 100 mm ďalekohľade. V ďalekohľade s priemerom objektívu 150 mm vyzerá ako masa veľkého množstva blikajúcich bodov, stlačených do veľkého zhusteného jadra. V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 250 mm je niečím nevídaným. Táto mohutná sféra hviezd zaberá asi 36´, pričom okolitých členov môžeme nájsť ešte o 22´ďalej. Stovky rozlíšiteľných hviezd sa trblietajú na zrnitom podklade. Je evidentné, že hviezdna hustota rapídne rastie smerom do vnútra, k masívnemu blčiacemu jadru nespočetných hviezdnych iskier. Šesť popredných hviezd 10. magnitúdy z Mliečnej cesty sa premietajú na hviezdokopu, ale pochopiteľne nie sú jej členmi.

Mirek: Je to nepochybně jedna z nejhezčích kulových hvězdokup. Možná dokonce ta úplně nej. Už pohled 100mm refraktorem je úžasný. Z hustého jádra vystupuje nezpočet hvězd. Newton o průměru 600mm nabízí pohled překonávající i ty nejlepší fotografie kulové hvězdokupy, které si můžete představit. Obrovské množství hvězd, vzájemně se překrývajících a přesto dokonale rozlišených. Pokud považujete M13ku v Herkulovi nebo M22 ve Střelci za překrásnou z Omegy se vám zastaví srdce.