3.4 KiB
| name | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|
| Kasiopeja (Cassiopeia) | 8mag | 2020-03-29 11:30:39.267675 | 8mag | 2020-03-30 19:02:08.199863 |
Súhvezdie neďaleko severného pólu, v našich zemepisných šírkach je preto cirkumpolárne. Patrí medzi súhvezdia, ktoré na oblohe ľahko rozoznáme. Pätica jasných hviezd utvára charakteristický obrazec súhvezdia tvaru „W“ alebo „M“ položeného v Mliečnej ceste bohatej na hviezdy, na protiľahlej strane Polárky od Veľkého voza. Kasiopeju pretína jesenná Mliečna cesta a súhvezdie je aj preto mimoriadne bohaté na otvorené hviezdokopy. Niektoré patria medzi tie najkrajšie na oblohe, iné tvoria iba drobné skupiny alebo zväzky hviezd usadené v bohatých hviezdnych poliach, preto ich nie je jednoduché objaviť a správne identifikovať. Bez podrobnej mapky súhvezdia sa v tejto oblasti môžeme rýchlo stratiť. Súhvezdie je takisto ozdobené niekoľkými hmlovinami, pár galaxiami a veľkým množstvom farebných dvoj- a viacnásobných hviezd.
Do súhvezdia Kasiopeje a jej okolia sa pozeráme v smere galaktickej rotácie, ale von z nášho ramena. Pretože sa v tejto oblasti nenachádzajú rozsiahlejšie oblaky medzihviezdnej hmoty, môžeme na našej jesennej oblohe obdivovať rameno Perzea. To je hlavným vonkajším ramenom, ležiacim najďalej od stredu Galaxie. Je široké, popretrhávané a miestami splýva s ramenom Orióna. Namiesto toho, aby súvisle obopínalo Galaxiu, tvorí ho séria nesúvislých mrakov mladých hviezd a hmlovín. Pri pohľade z diaľky by zrejme malo podobu nevýrazného ramena s mnohými koncentráciami tvorenými mladými hviezdami a hmlovinami. Na rozdiel od ramena Strelca a Pravítka, ale nemá zásadný vplyv na vzhľad našej Galaxie.
Sledujme teraz priebeh Mliečnej cesty na oblohe. Hlavný prúd pokračuje Kasiopejou a pretína priamo päticu jasných hviezd súhvezdia. Je veľmi nerovnomerný, trochu sa zužuje a nepatrne stráca na intenzite. Ostro ohraničený je v severnej časti, naopak na juhu veľmi plynulo prechádza do svojho okolia a bočným pohľadom sa počas vynikajúcich podmienok skoro dotýka Veľkej hmloviny v Androméde. Jeho najjasnejšou časťou je úzky pás tiahnuci sa od hviezd 1 a 2 Cas po hviezdy 9 a 10 Cas. Z južnej strany tento pás lemuje jedno oválne mierne nápadné stemnenie, na ktorého okraji leží otvorená hviezdokopa M52. Ona sama nie je voľným okom najľahšie pozorovateľná a niekedy sa zamieňa s malým nápadným zjasnením v jej okolí, ktoré je len náhodným zoskupením asi štyroch slabých hviezd.
V hlavnom prúde je vidieť ešte niekoľko jasnejších plôch a zopár tmavých oblastí, z ktorých najnápadnejšou je oválny záliv prenikajúci do hlavného obrazca súhvezdia k hviezde delta Cas. Naopak pri game Cas sa nachádza malé zjasnenie a tesne pri hviezde epsilon Cas je voľným okom vidieť malá hmlistá kruhová škvrnka. Pri pozornejšom pohľade sa v nej dá bez problémov rozoznať trojuholník hviezd 52, 53 Cas a HR 657 (magnitúdy 6,0 - 5,6 - 5,3). Jedná sa o drobnú otvorenú hviezdokopu Stock 5. V južnej časti súhvezdia je naopak ideálnym objektom pre triéder rozľahlá skupina vystupujúca často pod označením Stock 2. Tvorí ju asi 50 hviezd 9. a 10. magnitúdy pokrývajúcich plochu oblohy o veľkosti jedného stupňa.