5.2 KiB
| name | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|
| Labuť (Cygnus) | 8mag | 2020-03-29 11:30:39.175026 | 8mag | 2020-03-30 19:02:08.029378 |
Typické letné súhvezdie najbohatšej oblasti Mliečnej cesty severnej pologule. Súhvezdie je veľmi nápadné a niekedy sa pre jeho X-tvar nazýva aj Severný kríž (tvoria ho hviezdy, ktorého stred je vyznačený hviezdou γ Cygni, na vrchole sa nachádza hviezda Deneb a na päte známa dvojhviezda Albireo. Keď sa Labuť nachádza na východe, leží kríž na ľavom boku. Až pri svojom pohybe na západ, niekedy okolo Vianoc sa kríž postupne vztýči. Súhvezdie zahŕňa veľké množstvo jednotlivých objektov, či už pekných na pohľad alebo astronomicky zaujímavých. Z dvojhviezd sú známe najmä Albireo a 61 Cygni, emisná hmlovia Severná Amerika je pri troche šťastia zachytiteľná triédrom, Riasy – pozostatok po supernove, patrí k trojici ľahko pozorovateľných objektov tohto typu. V súhvezdí je aj veľké množstvo planetárnych hmlovín a otvorených hviezdokôp.
Labuť obsahuje bezpochyby vizuálne najkrajšiu časť severnej Mliečnej cesty. Veľká trhlina tu so svojimi ostrými hranicami s hviezdnymi oblakmi vykazuje veľký kontrast. Ten najnápadnejší oblak (vôbec najjasnejšia časť Mliečnej cesty severne od nebeského rovníka) sa rozkladá v západnom prúde po celej dĺžke od Albirea až k regiónu gama Cygni a má podlhovastý tvar. Na východ od spojnice týchto dvoch hviezd siaha do vzdialenosti asi dvoch stupňov, na západ do vzdialenosti o stupeň ďalej. Najskôr si všimnite, že má iný jas ako Oblak v Štíte - nie je taký hmlistý a je skôr nadýchaný bielou farbou. V triédri je v tejto oblasti vidieť veľmi veľká hustota hviezd. V západnej polovici oblak obsahuje veľmi jasné kruhové zjasnenie v okolí Albirea, v tejto časti sa jedná o vôbec najnápadnejší útvar. Východná polovica oblaku je výnimočná vďaka bohatému nadbytku hviezd jasnosti 6m až 10m a nachádza sa tam druhé zjasnenie, ktorého súčasťou je reťaz jasných hviezd 28, 36, 40 Cygni a ďalších. Navyše v celom oblaku sa nachádza sústava tmavých hmlovín, z ktorých je najnápadnejšou Ryba na mise (Barnard 144), v okolí hviezdy η Cygni. Má podobu mierne stočeného oválu do tvaru písmena S. Keď hľadíme do tejto oblasti, pozeráme sa vlastne smerom pozdĺž špirálového ramena našej Galaxie, ramena Orióna. Jeho okraj sa v Labuti stáča smerom ku stredu, zatiaľ čo na druhej strane oblohy, v Korme a Plachtách mieri od stredu.
Veľmi zaujímavou oblasťou je tá v okolí hviezdy Deneb. Končí tu Veľká trhlina, dva hlavné prúdy Mliečnej cesty sa navzájom dosť komplikovane spájajú a ona sama pokračuje ďalej už len jednou vetvou. Tmavá oblasť so stredom približne medzi Denebom a gamou Cygni sa nazýva Severné uhoľné vrece (LDN 896). Východne od neho sa nachádza nápadný hviezdny oblak, ktorý leží zhruba v oblasti medzi hviezdami ξ, 57, 59 a 68 Cygni. Jeho súčasťou je i známa emisná hmlovina Severná Amerika. Do oblaku sa zo severu (od spojnice hviezd α – η Cephei) zarezáva dlhá a úzka, ale nápadná čierna trhlina. Jej súčasťou je veľmi tmavá oblasť oválneho tvaru šírky štyroch až šiestich stupňov (Le Gentil 3), vizuálne snáď ešte tmavšia ako samotná obloha a v ktorej sa nenachádza ani jedna voľným okom viditeľná hviezda. Je skutočne čierna ako uhlie a vyzerá ako diera v oblohe. Po Uhoľnom vreci z Južného kríža a Fajke z Hadonosa je snáď najľahšie pozorovateľnou tmavou hmlovinou na oblohe. Na excelentných pozorovacích miestach sa pritom z oblohy nestratí ani s desať dní starým Mesiacom, zvlášť ak je atmosféra natoľko čistá, že rozptýlenie mesačného svetla v atmosfére je minimálne a neexistuje už žiadne ďalšie svetelné znečistenie.
Tmavá hmlovina pokračuje v podobe úzkeho prierezu ďalej (Funnel nebula – Komín) menej výrazne, ale rovnomerne so stálou šírkou jedného stupňa cez hviezdu ρ Cygni pretínajúc naprieč Mliečnu cestu a na druhom okraji plynule prechádza do svojho okolia. Ako osamotená hmlistá škvrna je nad Denebom vidieť optická dvojhviezda ω Cygni. Asi štyri stupne východne od Denebu sa môžete pokúsiť zazrieť pri dobrých podmienkach nenápadnú hmlistú škvrnu veľkosti pol stupňa, v tomto prípade otvorenú hviezdokopu M39. Tá je centrom malého lokálneho zjasnenia, ktoré sa nachádza v západnej polovici ďalšieho bieleho hviezdneho oblaku. Ten má podlhovastý tvar a na druhej strane siaha až k severovýchodným hraniciam súhvezdia Jašterice. Veľkosťou a jasnosťou je snáď i porovnateľný s tým v západnej časti Labute (smerom ďalej sa už nápadnejší útvar nenachádza). Jeho jas je na prvý pohľad nerovnomerný. Prvý nápadný oválny tmavý fľak v podobe Barnard 168 (Tmavá cigara), v ktorom nie sú voľným okom viditeľné hviezdy, sa nachádza štyri stupne mierne na juhovýchod práve od M39. Má ostré okraje a kontrastuje so svojim okolím – skutočne rozsiahly oblak prachového materiálu, ktorý nám znemožňuje výhľad do vzdialenejších častí Galaxie.