1.8 KiB
| name | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|
| Hydra (Hydra) | 8mag | 2020-03-29 11:30:39.391267 | 8mag | 2020-03-30 19:02:07.918335 |
Potom, čo bol hviezdny obrazec Loďe Argo rozdelený, Hydra sa stala najrozsiahlejším súhvezdím na oblohe. Jedná sa o mimoriadne dlhé súhvezdie, ktoré sa v rektascencii tiahne viac ako šesť hodín, cez 1/4 nebeskej sféry, zhruba pod ekliptikou. Hlava Hydry svojím západným okrajom hraničí s Malým psom, takže sa dá pozorovať aj počas zimných večerov. Chvost sa vinie pod Sextantom, Pohárom, Havranom, Pannou a končí až pod súhvezdím Váh, ktoré je prechodným súhvezdím medzi jarou a letom. Dá sa takmer povedať, že keď hlava Hydry zapadá, chvost práve vychádza. Je tomu tak najmä v Severnej Európe. Hlava Hydry je atraktívnym a nápadným hviezdnym zoskupením stálic δ, ε, ζ, η, ρ a σ Hydrae (ktoré okrem toho nemá spolu nič spoločného) ležiacim na sever od nebeského rovníka, ktoré sa vôjde do zorného pola väčšiny triédrov 7×50. Jej srdce je tvorené červeno-oranžovou hviezdou Alfard. Vinúci sa chvost, najlepšie viditeľný počas čistých tmavých nocí, pretože obsahuje väčšinou iba hviezdy 4-5m, končí u hviezdy 58 Hydrae, juhozápadne od σ Librae z Váh.
Aj keď sa súhvezdie rozprestiera mimo Mliečnej cesty, vďaka jeho rozlohe v ňom nájdeme množstvo rôznych pozoruhodných objektov. Väčšina z nich predstavuje samozrejme galaxie, mnohé však pod 10. magnitúdou. Hydra tiež obsahuje niekoľko pekných planetárnych hmlovín, zopár guľových hviezdokôp a jednu peknú otvorenú hviezdokopu. Tri objekty sú i v Messierovom katalógu: M48, M68 a M83. V súhvezdí sa nachádza i galaktická kopa Hydra, jedna z najhustejších kôp galaxií. Jej najjasnejším členom je galaxia NGC 3311 (10,9mag).