3.2 KiB
| name | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|
| Orión (Orion) | 8mag | 2020-03-29 11:30:39.149990 | 8mag | 2020-03-30 19:02:08.258094 |
Orión je klenotom našej zimnej oblohy a zo všetkých súhvezdí je tým najvýraznejším, nie je možné ho prehliadnuť. Základný obrys súhvezdia tvorí sedem hviezd. Lovcovým opaskom je v strednej časti súhvezdia nápadná línia troch hviezd 2m dotýkajúca sa nebeského rovníka, kulminujúca počas neskorých zimných večerov chladného januára. Nazývajú sa Mintaka, Alnilam a Alnitak. Medzi nimi sa nachádza bohatá hŕstka hviezd 5-8m, ktoré sa spoločne označujú ako Collinder 70. Pravé rameno vyznačuje hviezda Betelgeuse, ľavé Bellatrix. V pravom kolene je umiestnený Rigel, v ľavom Saiph. Pod opaskom visí meč tvorený líniou troch hviezd. Okolo hviezdy θ Orionis, ktorá je širokou dvojhviezdou rozoznateľnou v triédri a ktorej západný spoločník θ1 Orionis je známou viacnásobnou hviezdou systému Trapéz, je voľným okom vidieť Veľká hmlovina v Orióne (M42). Nad spojnicou Betelgeuse–Rigel leží trojuholník troch hviezd, ktorý predstavuje lovcovu hlavu. Na ľavej strane oblúk slabších hviezd pripomína kyjak, na pravej lovcov štít.
Orión sa rozprestiera na oboch stranách rovníka, je teda celý viditeľný okrem oblastí blízkych pólom z väčšiny pozorovacích miest na Zemi. Súhvezdie ponúka širokú a bohatú zbierku vesmírnych atrakcií, či už pre ďalekohľady alebo malé triédre. Hlavným exponátom je Veľká hmlovina v Orióne, považovaná mnohými za najkrajšiu difúznu hmlovinu na oblohe a za jeden z najkrajších objektov viditeľných v ďalekohľade. Mnohé ďalšie hmloviny môžu byť pozorované v nekonečne veľkom komplexe plynu a prachu, ktorý pokrýva väčšiu časť Orióna. Celá oblasť je popretkávaná medzihviezdnou hmotou a pokladá sa za rodisko hviezd. Mnohé dvoj-, troj- a viacnásobné systémy majú väčšinou modrobielu farbu, pretože sú mladými hviezdami, ktoré boli len nedávno zrodené v Oriónovom komplexe.
V severnej časti Orióna sa spájajú dve vetvy Mliečnej cesty z Blížencov a Býka a smerom ďalej sa Mliečna cesta začína postupne rozširovať. Na východnej strane siaha bočným pohľadom takmer k Prokyónovi z Malého psa, západný okraj prechádza okolo hviezdy Betelgeuse a je o niečo kontrastnejší. Mierne na severozápad je voľným okom vidieť riedka otvorená hviezdokopa Collinder 69, ktorá pôsobí hmlistým dojmom. Vyniká v nej nápadný trojuholník jasnejších hviezd λ (3m), π1 a π2 Orionis (4m). Podľa niektorých pozorovateľov je na veľmi tmavej oblohe okolo nich vidieť voľným okom rozsiahla emisná hmlovina Sharpless 2-264. Tá je obklopená prstencom s priemerom asi siedmich stupňov skladajúcim sa zo sústavy tmavých hmlovín. Nie náhodou sa preto hlavne na fotografiách prezýva ako Prsteň okolo λ Orionis. Pravda ale leží niekde uprostred. Sama hmlovina je totiž pokrytá nakopením veľkého množstva nerozlíšiteľných hviezd ďaleko za hranicou viditeľnosti a okolité tmavé hmloviny ohraničujúce tento hviezdny oblak tak vytvárajú iba predstavu umelého kruhového vzhľadu skutočnej hmloviny.