czsky/sk/constellation/sagittarius.md

name	created_by	created_date	updated_by	updated_date
Strelec (Sagittarius)	8mag	2020-03-29 11:30:39.254916	8mag	2020-03-30 19:02:07.967113

Rozsiahle a na jasné objekty veľmi bohaté zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy medzi Škorpiónom a Kozorožcom. Hlavne v Severnej Amerike dostal nápadný obrazec jasných hviezd, z ktorých však ani jedna nepresahuje 1. magnitúdu, podľa svojho tvaru názov „Čajník“. Tvorí ho skupina ôsmich hviezd γ, δ, ε, ζ, τ, ρ, π a λ Sagittarii. Slnko prechádza Strelcom od 18. decembra do 19. januára, v čase zimného slnovratu. Najlepšie obdobie pre pozorovanie objektov tohto súhvezdia preto nastáva u nás práve v lete. Leží však už dosť ďaleko na juhu a preto jeho najjužnejšie časti u nás nevychádzajú a samotný stred Galaxie sa ocitá len niekoľko stupňov nad horizontom, takže sme ukrátení o niektoré fantastické pohľady.

Najdôležitejším faktom súhvezdia Strelec je, že týmto smerom leží vo vzdialenosti 27 000 svetelných rokov jadro našej Galaxie a pred ním jedno z jej špirálových ramien (rameno Strelca). Presná poloha stredu sa stotožňuje s polohou rádiového zdroja Sagittarius A a udáva sa hodnotou rektascencie 17 h 42,5 min a deklináciou –28˚ 59'. Na oblohe je to bod vzdialený asi 4 stupne ZSZ od hviezdy γ Sagittarii. Do vzdialenosti galaktického centra však nikdy neuvidíme, pretože nám ho zakrývajú obrovské mraky medzihviezdneho prachu, ležiacich pozdĺž špirálovej roviny našej Galaxie. Astronómovia odhadli, že v oblasti pri galaktickom centre sú hviezdy zoslabené až o 27 magnitúd! Najjasnejšie vizuálne viditeľné hviezdne oblaky sa preto nachádzajú o niečo severnejšie a východnejšie a predstavujú akýsi prierez tmavými prachovými mrakmi.

Príkladom toho môže byť rozsiahly a vôbec najjasnejší oblak Mliečnej cesty – Veľký oblak v Strelcovi, viditeľný čiastočne počas čistých a jasných nocí snáď aj z našich zemepisných šírok. Je súčasťou centrálnej vydutiny a prakticky sa jedná o najvzdialenejšiu štruktúru našej Galaxie, ktorá sa dá vidieť bez ďalekohľadu. Najslabšie hviezdy oblaku ležia vo vzdialenosti okolo 20 000 svetelných rokov ďaleko. Oblak má na oblohe podlhovastý tvar šírky priemerne asi tri a pol stupňa a dĺžky ako spojnica hviezd μ Sagittarii a λ Scorpii. Aj keď je vždy trochu prehnané hovoriť o zreteľných farbách, všimnite si, že má žltkastý odtieň. Na západ od Veľkého oblaku sa nachádza tmavý pás s komplikovanými okrajmi tak jeden a pol stupňa široký, ktorý sa tiahne od hraníc so súhvezdím Hada až po chvost Škorpióna. Na niektorých miestach je jeho rozhranie ostro ohraničené, na iných miestach naopak plynulo prechádza do svojho okolia a presné hranice je možné len ťažko určiť.

V tesnom susedstve Veľkého oblaku sú voľným okom vidieť dve nápadné oválne hmlisté zjasnenia – hmloviny Lagúna a Trifid. Jedno z najzaujímavejších miest v celej Mliečnej ceste sa skrýva za veľmi výrazným zjasnením v podobe Malého oblaku v Strelcovi (M24). Leží v mliečnej oblasti šírky asi päť stupňov vybiehajúcej na sever od Veľkého oblaku smerom k Štítu, ktorá na západnej strane plynule prechádza do svojho okolia a na východe obsahuje niekoľko malých tmavých zálivov. M24 predstavuje iba veľmi malú časť štruktúry špirálového ramena Pravítka, ktoré spolu s ramenom Strelca tvorí dve hlavné špirály našej Galaxie. Začína neďaleko galaktického stredu asi 10 000 svetelných rokov od Slnka, otáča sa okolo, mizne za ním a objavuje sa až za ramenom Perzea.

M24 nájdete na oblohe viac než ľahko asi dva stupne na sever od hviezdy μ Sagittarii, pretože je to veľmi nápadný objekt. V triédri je vidieť ako hmlistá biela oblasť rovnomerného jasu a veľkosti 1 x 2 stupňa, z ktorej vystupuje niekoľko slabých hviezd. Najnápadnejšia a najkontrastnejšia je vo svojej východnej časti, najlepšie ohraničená pozdĺž juhovýchodnej, severovýchodnej a severozápadnej strany. V tesnom susedstve sa navyše nachádza dvojica učebnicových tmavých hmlovín Barnard 92 a 93. Južne od M24 leží malá, ale nápadná tmavá šmuha a zoskupenie hviezd 15, 16 a 17 Sgr, ktoré sa nedá jednotlivo rozlíšiť. Prostredie nakoniec dotvára ešte jedna rozmazaná kruhová škvrna o priemere pol stupňa, otvorená hviezdokopa M25 (4,6mag).

Rameno Strelca pokračuje cez súhvezdia Strelca a Škorpióna ďalej na juh až do súhvezdia Kýlu. Väčšina známych a nádherných hmlovín a hviezdokôp, ktoré môžeme v tejto časti oblohy vidieť, sa preto nachádza práve v tomto ramene. Jeho súčasťou je rozsiahly molekulový oblak, na ktorého okrajoch pozorujeme známe emisné hmloviny M8, M16, M17 alebo M20, otvorené hviezdokopy M18, M21 alebo asociáciu okolo NGC 6231. Patrí k nemu napríklad i hviezdokopa NGC 6193 z Oltára, hmlovina Eta Carinae zo súhvezdia Kýlu alebo Šperkovnica v Južnom Kríži.