2.8 KiB
| name | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|
| Štít (Scutum) | 8mag | 2020-03-29 11:30:39.412044 | 8mag | 2020-03-30 19:02:08.204359 |
Malé súhvezdie hneď južne od nebeského rovníka, pod hranicou Orla s Chvostom Hada, ktorého najjasnejšie hviezdy síce dosahujú iba 4. magnitúdu, ale nie je ťažké ho nájsť – aspoň pod trochu tmavou oblohou. Štít totiž leží v bohatej časti Mliečnej cesty, na severozápadnom rozhraní navyše popredkávanou tmavými mrakmi Veľkej trhliny a premieta sa do neho veľmi jasný hviezdny oblak – veľké množstvo vzdialených hviezd, ktoré oko nerozlíši a vníma ich práve ako svietiaci oblak. Pri pohľade zo Strednej Európy je to vôbec najvýraznejšie zjasnenie v dostupnej časti Mliečnej cesty.
Oblak v Štíte oproti svojmu okoliu vykazuje veľký kontrast. Práve v tejto oblasti si môžete všimnúť nápadnú kombináciu jasných hviezdnych polí s mimoriadne tmavými prachovými mrakmi Veľkej trhliny nachádzajúcimi sa v popredí, ktoré vytvárajú priamo a v okolí oblaku pozoruhodné zálivy. Veľmi nápadná je predovšetkým jeden stupeň veľká hmlovina Barnard 103, ležiaca medzi hviezdami α a β Scuti. Mnohé tmavé oblasti prachu sú navyše rozmiestnené po celom súhvezdí a našli si svoje čísla v Barnardovom katalógu tmavých hmlovín. Zrejme najnápadnejší komplex (B103, B104, B 110, B 111 a B 113) sa rozširuje z Veľkej trhliny do severných častí súhvezdia a jeho kontrast s okolitým hviezdnym polom je v triédri naozaj prenikavý. Ďalšiu veľkú tmavú hmlovinu dlhú vyše jeden a pol stupňa hľadajte počas dobrých podmienok hneď juhovýchodne od γ Sct, v poli preplnenom slabými hviezdami (B312).
Ak sa budete pozerať pozornejšie, určite zistíte, že Oblak v Štíte má nepravidelný tvar a nie je iba jednoduchým oválom. Na oblohe zo severu kopíruje hviezdy λ a 12 Aql, η a β Sct, potom mieri k hviezdam ε a δ Sct, od ktorých stúpa naspäť k λ Aql. Priamo v oblaku je voľným okom vidieť otvorená hviezdokopa M11 (5,8mag). Samotný oblak vyzerá pod tmavou oblohou ako živá zmes hmloviny, v ktorej sa trblieta niekoľko práve rozlíšiteľných hviezdnych iskier. Jedná sa o veľké množstvo vzdialených hviezd, ktoré oko nedokáže jednotlivo rozlíšiť a vníma ich preto iba ako svietiaci oblak. V skutočnosti ide o prierez medzi nepriehľadnými mrakmi medzihviezdnej hmoty, ktorým vidíme do pomerne veľkej vzdialenosti smerom ku stredu Galaxie. V tomto smere sa totiž pozeráme nie kolmo, ale priamo pozdĺž jedného špirálového ramena – ramena Strelca. To je najvnútornejším z hlavných ramien, je široké a rozsiahle, obtáča takmer celú Galaxiu skôr, než sa začne vytrácať.