czsky/sk/constellation/taurus.md

16 lines
2.3 KiB
Markdown
Raw Blame History

This file contains ambiguous Unicode characters

This file contains Unicode characters that might be confused with other characters. If you think that this is intentional, you can safely ignore this warning. Use the Escape button to reveal them.

---
name: Býk (Taurus)
created_by: 8mag
created_date: 2020-03-29 11:30:39.242737
updated_by: 8mag
updated_date: 2020-03-30 19:02:08.064412
---
Súhvezdie zvieratníka severnej oblohy, ktorým prechádza Slnko pred letným slnovratom, od 13. mája do 20. júna. V opačnom ročnom období, teda v neskorú jeseň, sa preto Býk nachádza u nás pri svojom prechode meridiánom vysoko na juhu. Býk leží tesne na okraji zimnej Mliečnej cesty a patrí medzi najatraktívnejšie a najzretelnejšie súhvezdia severnej pologule. A to nielen preto, že sa tu nachádzajú dve výnimočné otvorené hviezdokopy Hyády a Plejády, aké pozemská obloha vôbec ponúka. Na oblohe ho neprehliadneme, navyše leží v tesnom susedstve Orióna. S trochou fantázie môžeme vo hviezdnom obrazci rozpoznať rozzúreného býka so zlovestným červeným okom tvoreným Aldebaranom, hlavou v tvare „V“, ktorú predstavuje otvorená hviezdokopa Hyády a hrozivými rohmi rozširujúcimi sa severovýchodne k hviezdam β a ζ Tauri. Býk je tiež známy tým, že v roku 1801 v ňom G. Piazzi objavil prvú planétku Ceres.
![<]($IMG_DIR/cons/Tau.png)
V Býkovi sa nachádzajú slabé časti Mliečnej cesty. Jedna časť začína vybiehať z okolia hmloviny Kalifornia a pokračuje nezreteľne východne od Plejád smerom na juh. Od hlavného prúdu je oddelená tmavšou oblasťou. V asi 2/3 vzdialenosti od červeného Aldebaranu smerom k hviezde Alnath (β Tauri) sa zase nachádza hmlistý kruhový oblak. V triédri 10×50 je v ňom vidieť i veľká otvorená hviezdokopa bez centrálneho zhustenia NGC 1746, ktorá obsahuje niekoľko početných hviezd.
![<]($IMG_DIR/cons/Tau_1.jpg)
Približne na rozhraní Býka, Povozníka, Blížencov a Orióna sa nachádza galaktické anticentrum, preto tu chýba jasné mliečne pozadie. V miestach l = 175˚ pozorujeme rozsiahly komplex molekulových mrakov vzdialený iba 450 svetelných rokov, ktorý v niektorých oblastiach zoslabuje prichádzajúce svetlo hviezd až o 30 magnitúd. Pozostáva z množstva Barnardových hmlovín (B14, 18, 22, 210, 220, 212, 215) a je tiež oblasťou, kde sa dnes tvoria nové málo hmotné hviezdy. Príkladom môže byť známa T Tauri, okolo ktorej je vo veľkom ďalekohľade vidieť Hindova premenná hmlovina (NGC 1554-55).