czsky/sk/dso/M/M1.md

name	rating	references	created_by	created_date	updated_by	updated_date
Krabia hmlovina	10		8mag	2020-03-29 11:30:33.171189	8mag	2020-03-30 19:01:56.479099

Preslávený pozostatok po supernove, ktorej vzplanutie pozorovali 4. júla roku 1054 čínski astronómovia. Supernovu opísali ako červeno-bielu hviezdu s ostrými lúčmi smerujúcimi do 4 strán. Výbuch si všimli aj americkí indiáni zo severnej Arizony a vďaka nim sa táto udalosť v podobe niekoľkých kresieb zachovala až do dnešných dní. Jasnosťou 6-krát prekonala Venušu a nasledujúcich 23 dní bola vidieť aj cez deň voľným okom. Potom postupne slabla a z oblohy sa definitívne stratila až za ďalších 653 dní. Pozostatok po supernove bol znova nájdený až v časoch objavov ďalekohľadov, v roku 1731 britským amatérskym astronómom Johnom Bevison, ktorý ju uviedol aj do svojho hviezdneho katalógu Uranographia Britannica. Podľa záznamov ju nezávisle na ňom objavil i Charles Messier v roku 1758 v čase, keď sa k nám po 76 rokoch prvýkrát od predpovede návratu E. Halleyho vracala Halleyova kométa, pomenovaná na jeho počesť. Messier určite nevedel, že objavil jeden z najpútavejších a najzvláštnejších objektov na oblohe. Známy názov dostala Krabia hmlovina až podľa obrázka, ktorý nakreslil v roku 1844 pri pohľade na ňu svojím mohutným 36 palcovým teleskopom Lord Rose v Írsku.

Fotografie získané počas jednotlivých desaťročí ukazujú, že sa Krabia hmlovina neustále rozširuje. Plynové mračná sa ešte stále rozpínajú do priestoru rýchlosťou 1 000 km za sekundu. Je to skutočný dôkaz toho, že Krabia hmlovina je naozaj pozostatkom po supernove z roku 1054. V roku 1968 v jej strede bol zistený jeden z prvoobjavených pulzarov (a neskôr aj prvý objavený vizuálne) – mimoriadne hustá neutrónová hviezda, ktorá sa okolo svojej osi otočí v perióde 0,033 sekundy (otočí sa 33-krát za sekundu). Pri každej otočke vyšle pulz rádiového, X-ray a viditeľného žiarenia. Táto slabá hviezdička s označením NP0532, skutočného priemeru iba niekoľko kilometrov, ktorá vznikla pri kolapse jadra supernovy, nikdy nedosiahne väčšiu ako 16. hviezdnu veľkosť, a práve preto sa pre amatérskych astronómov stala skutočným challange objektom. Vzdialenosť Krabej hmloviny sa odhaduje na 6 300 svetelných rokov.

Aj keď jej nesmierne zložitú štruktúru zazrieme až na fotografiách, stojí za to ju vyhľadať, pretože je to mimoriadne pozoruhodný vesmírny objekt v celých dejinách astronómie a ako jediný pozostatok po supernove v Messierovom katalógu si zaslúži špeciálnu pozoronosť. Astronómov už dlhé roky podnecuje k výskumu a zaujímavým úvahám, navyše veľmi prispela k poznaniu vývoja vesmíru. Nájsť ju môžeme vo východnej časti súhvezdia, viac ako jeden stupeň severozápadne od ζ Tauri pod čistým, tmavým nebom i dobrým binokulárom 7×50 či 10×50 ako malý hmlistý obláčik o priemere 6×4 oblúkových minút. Dosahuje jasnosť 8,4mag, takže je neprehliadnuteľná už v binári: javí sa ako jasná oválna škvrna. Zvláštne však je, že veľa katalógov nemá uvedenú presnú vizuálnu magnitúdu tohto fascinujúceho objektu. V Messier albume, Mallas a Kreimer určili jasnosť na „8 alebo 9“, Burnham povedal „okolo 9“. Jones vo svojej práci Messierove hmloviny a hviezdokopy odhadol vizuálnu magnitúdu Krabej hmloviny precíznejšie na 8,4. Avšak všetky tieto odhady vyzerajú byť trochu príliš slabé.

Potešujúci pohľad poskytuje až od 150 mm ďalekohľadu a zväžšenia okolo 125x. Hmlovinový filter trošku pomôže, ale nerozvinie objekt tak dobre ako nejakú planetárku či emisnú hmlovinu. V ďalekohľade s priemerom objektívu 200 mm sa ukáže ako hmlistá, sivobiela oválna plocha, ktorá pekne kontrastuje s na hviezdy bohatým okolím. Približne 300 mm ďalekohľad môže pri pozornejšom pohľade sprostredkovať v pomerne jasnej hmlistej škvrne nejaké slabšie škvrnky a nerovnaké zjasnenia. 400 mm ďalekohľad ukáže, že okraj je veľmi nepravidelný. Počas vynikajúcej noci môžeme zazrieť bočným pohľadom nerovnaké plošné zjasnenia a náznaky vláknitých detailov. Juhovýchodné rozhranie je oveľa slabšie, pretože sa tam vnára tmavý záliv, severovýchodné rozhranie obsahuje naopak nezreteľný zárez.

Hmlovina je však ešte zaujímavejšia – tvoria ju tri časti: pulzar s jasnosťou 16m, vnútorná bublina materiálu a vonkajší obal hustého materiálu vyvrhnutého explóziou supernovy. Pri vysokom zväčšení je hmlovina škvrnitá – rozdeľuje sa na tri rozdielne časti tiahnuce sa juhovýchodne a severozápadne. V južnej a strednej časti je podobná jasnosť, zatiaľ čo severná časť je menšia a slabšia. Keď sa fotografuje v polarizovanom svetle, hmlovina odhaľuje podobný trojlaločný alebo zúbkovaný aspekt, ktorý indikuje existenciu veľmi silných magnetických polí. Skúšal niekto pozorovať M1 veľkým ďalekohľadom cez polarizačný filter, aký sa používa v zemskej fotografii? Východný okraj Krabej hmloviny obsahuje nápadný zárez, alebo výklenok, zosilnený dlhým filamentom idúcim na juhovýchod. Tento filament sa točí cez strednú časť hmloviny na západnú časť, kde sa rozširuje nad hlavnú časť. Sledujte pozorne a pozerajte či nezdetegujete šedý prúd dotýkajúci sa filamentu, ktorý separuje južnú a strednú časť M1. Rozšírenie severného okraja južnej časti zakončuje šedý prúd. Vyzerá to ako predĺženie hmloviny (z východu na západ) s možnou dvojitou štruktúrou.