4.8 KiB
| name | rating | references | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 10 | 8mag | 2020-03-29 11:30:33.188656 | 8mag | 2020-03-30 19:01:57.021854 |
Guľová hviezdokopa jasnosti 5,7mag, ktorú prvý objavil Edmund Halley v roku 1714. Keď 1. júna 1764 pozoroval Messier túto hviezdokopu, zapísal si, že je to hmlovina bez hviezd, kruhovitá, jasná, má jadro jasnejšie než okraje a je viditeľná v jednostopovom ďalekohľade. Vo všeobecnosti je považovaná za najkrajšiu guľovú hviezdokopu severnej oblohy, jasnejšie sú iba Omega Centauri a 47 Tucanae ďaleko na juhu. Hlavným dôvodom, prečo je M13 tak jasná, veľká a dobre rozlíšiteľná i v menšom ďalekohľade, je, že leží relatívne blízko nás, asi 21 000 svetelných rokov a jej absolútna magnitúda dosahuje -8,7. Stephen James O’Meara určil jej vizuálnu jasnosť na 5.3m, čo je trochu jasnejšie, ako sa udáva v mnohých knihách. Jej skutočný priemer je 140 ly a obsahuje niekoľko stotisíc, možno až milión hviezd. Vek hviezdokopy sa odhaduje na 20 miliónov rokov. V roku 1974 k nej bola vyslaná (ako k prvému vesmírnemu objektu) rádiová správa z observatória v Arecibu.
Počas dusných letných večerov, kedy u nás prechádza zenitom, je na západnej spojnici „kvetináča“ vidieť aj voľným okom ako malá hmlistá škvrnka priemeru priemeru štvrť stupňa zjasňujúca sa do stredu. V triédri (alebo voľným okom na vynikajúcej oblohe) sa v jej tesnej blízkosti ukáže i dvojica postranných hviezd jasností 6,8mag a 7,3mag. Ďalekohľadom s priemerom objektívu minimálne 100 mm by sme sa mohli pokúsiť v nepravidelných okrajových oblastiach rozlíšiť jednotlivé hviezdy. Tie najjasnejšie sú červení obri 11. magnitúdy.
John Herschel označil vzhľad tejto hviezdokopy ako „zakrivené vetvy podobné vlasom“. Írsky astronóm William Parsons si zapísal: „Singulárne lemujúce prívesky vetviace von z kruhovitého priestoru“. William Herschel napísal: „M13 je najkrajšia hviezdokopa. V strede je nesmierne nahustená a veľmi bohatá. Najhustejšia časť z nej je kruh a má približne 2 alebo 2 1/2' v priemere, roztrúsené hviezdy, ktoré patria do hviezdokopy, sa tiahnu až na 8 alebo 9', ale sú nepravidelné.“
V 150 mm ďalekohľade pozorujeme navyše i stredové nahustenie hviezd a mnohé dokážeme rozlíšiť. M13 je pomerne jasným, veľkým, kruhovým objektom s jasným jadrom. V ďalekohľade s priemerom objektívu 250 mm je jasnou žiariacou sférou hviezd s nahusteným jadrom, v okolí ktorého pozorujeme tenšie, nepravidelné halo. Z jeho okrajov vybiehajú prúdy a reťazce hviezd vo všetkých smeroch a M13 tak trochu pripomína hviezdicu. 150x zväčšením rozlíšime stovky blikajúcich hviezd. Väčším ďalekohľadom máme o niečo lepšiu šancu rozoznať tri relatívne na hviezdy chudobné línie, ktoré delia kopu na tri rôzne časti. Najnápadnejšou z nich je tmavý hák zarezávajúci sa do kopy z juhovýchodnej strany. Ďalšie dve vchádzajú do kopy zo severovýchodu a severozápadu. 200x zväčšenie vytvorí akoby 3D pohľad: rozlíšiteľné blikajúce hviezdy sú v popredí čiastočne rozlíšiteľnej žiary v pozadí. Asi 40’ SSV od M13 a zároveň od nej 2000 krát ďalej sa tiež nachádza nenápadná špirálová galaxia NGC 6207 (11,6mag), na ktorú sa nesmiete zabudnúť pozrieť, viditeľná je ešte aj v 200 mm ďalekohľade.
Myzer: Zaujímavé je na M13 použiť väčšie zväčšenie, zopárkrát som sa o to vo svojom 250 mm Dobsone pokúsil: Guľovku mi nádherne ukázal 7 mm Nagler s TV barlow (342x). Hľadáčikom Sky Surfer V som ju našiel asi za päť sekúnd. Aj keď obraz pri takto zvolenom vysokom zväčšení by odhliadnuc od toho, že pozorujem túto noc na terase a nie sú najlepšie pozorovacie podmienky, mohol byť lepší, bol stále použiteľný. Guľová hviezdokopa M13 už nevyzerala ako skutočná kompaktná guľová hviezdokopa, ale ako nejaká bohatá otvorená hviezdokopa rozlíšiteľná veľmi dobre na jednotlivé hviezdy aj vo svojom jasnom jadre. Navyše prestávala pôsobiť ako jeden celkový objekt, pretože sa v nej dali rozoznať prinajmenšom tri na hviezdy chudobné oblasti, ktoré ju rozdelovali na niekoľko častí! Vďaka širokému zornému polu v ňom ostali zároveň vidieť aj všetky okrajové hviezdy, ktoré na mňa už pôsobili veľmi uvoľneným dojmom. Naozaj unikátny pohľad na túto známu guľovú hviezdokopu pri vysokom zväčšení.
Dominik: Ja som si pri pozorovaniach zapísal: Veľká Herkulova hviezdokopa ukázala všetky detaily. V dobsone 350 pri zväčšeniach 114x a 285x a v dobsone 250 pri zväčšení 277x sa hviezdokopa rozdelila na pár častí, pri jadre sa dalo pozorovať výrazné stmavnutie a z
hviezdokopy trčali známe ramená.