czsky/sk/dso/M/M27.md

1.9 KiB
Raw Blame History

name rating references created_by created_date updated_by updated_date
10 8mag 2020-03-29 11:30:33.619809 8mag 2020-03-30 19:01:56.389465

< Prvá objavená planetárna hmlovina, pri hľadaní kométy ju v roku 1764 náhodou zazrel Charles Messier. Celkovou jasnosťou 7,4mag sa radí na druhé miesto medzi planetárnymi hmlovinami, hneď za Helixom. Na rozdiel od neho sa však dá prekvapujúco ľahko rozpoznať medzi okolitými hviezdami, nemá totiž tak nízku povrchovú jasnosť. V triédri ju môžeme zazrieť v tom istom zornom poli ako hviezdu γ Sagittae alebo 14 Vul (5,7mag). Menšími ďalekohľadmi zazrieme bočným pohľadom náznakovo tvar dvoch zlepených diskov, podľa ktorých nesie názov. Jej vzdialenosť zatiaľ nie je presne určená, ale odhaduje sa na 1 100 svetelných rokov. Centrálna hviezda má jasnosť iba 13,4mag. Podľa súčasných tvrdení by to mohla byť dokonca dvojhviezda (zložka 17. mag), ale tú astronóm amatér bežne nerozlíši. Plyn tejto hmloviny sa stále rozpína do svojho okolia rýchlosťou asi 30 km za sekundu.

V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 150 mm je asi najkrajšou planetárkou na oblohe! Je viditeľná ako veľký, jasný disk zúžený do vnútra na jej východnej a západnej strane. Jasnejšie časti hmloviny sa zjavujú ako kliny rozprestierajúce sa severne a južne z centra planetárky. Na západnom rozhraní leží hviezda 9m. 250 mm ďalekohľad sprostredkuje nádherný objekt, aj keď disk vyzerá skôr ako ohryzok jablka, než nejaká činka. Centrálna hviezda viditeľná v strede je obkolesená z jednej strany nejakou nepatrne tmavšou plochou. Slabšie vonkajšie časti planetárky, ľahko viditeľné počas dobrej pozorovacej noci rozširujú hmlovinu na 7´x 6´ V-J. Pol tucet hviezd je ponorených v hmlovine, najnápadnejšia v centre severnej oblasti. V