czsky/sk/dso/M/M31.md

name	rating	references	created_by	created_date	updated_by	updated_date
Veľká hmlovina v Androméde	10		8mag	2020-03-29 11:30:33.579024	8mag	2020-03-30 19:01:56.298697

Dominujúci objekt súhvezdia, najjasnejšia špirálová galaxia na severnej oblohe (3,4mag). Nájdeme ju ľahko, keď vyjdeme od hviezdy Sirrah, postupujeme cez δ And až po Mirach na severovýchode a odtiaľ prejdeme cez dve trochu slabšie hviezdy μ a ν And na severozápad, kde spozorujeme ľahko aj voľným okom podlhovastý hmlistý obláčik.

Najstarší záznam o pozorovaní Veľkej hmloviny v Androméde pochádza od perzského astronóma Abdurralunana Al-Sufiho z roku približne 905 n.l. Hmlovinu neskôr opísal 15. decembra 1612 Simon Marius, zrejme prvý človek, ktorý na ňu namieril ďalekohľad. V 18. storočí sa ocitla ako 31. položka v Messierovom katalógu hmlistých objektov. Ako samotný názov napovedá, galaxia bola rovnako ako všetky ostatné vtedy známe hmlisté objekty považovaná jednoducho za hmlovinu. Prvú domnienku bez akýchkoľvek dôkazov, že sa jedná o veľmi vzdialený systém hviezd vyslovil až skvelý pozorovateľ W. Herschel. Až do začiatku astrofotografie boli totiž astronómovia odkázaní iba na vizuálne pozorovanie. V roku 1847 zachytil svojím 150 mm reflektorom George P. Bond dva temné pásy na severozápadnej strane galaxie. Neskôr nazvané Bondove kanály boli prvou predzvesťou špirálovej štruktúry a objavu skutočnej podstaty hmloviny. 20. augusta 1885 našiel estónsky astronóm Ernst Hartwig 16 oblúkových sekúnd od jadra galaxie novú hviezdu, označenú S Andromedae. Dosiahla 6. magnitúdu a bola vidieť aj voľným okom, čím sa tak stala prvou zaznamenanou extragalaktickou supernovou v dejinách astronómie. Astronómovia sa však vtedy domnievali, že ide o obyčajnú novu, ktoré už boli pozorované v našej Galaxii. Z dosahu ďalekohľadov zmizla až vo februári 1886. Koncom 19. storočia anglický astronóm Isaac Roberts konečne na fotografii zachytil špirálové ramená i samotné hviezdy galaxie. Domnienky či sa jedná o menší objekt v našej Galaxii alebo samostatný hviezdny ostrov vyriešil nakoniec začiatkom tridsiatych rokov Edwin Hubble, keď mohutným ďalekohľadom na Mt. Wilson rozlíšil okrajové hviezdy M31 i vizuálne a pomocou cefeíd určil vzdialenosť M31 na 1 000 000 svetelných rokov (síce nepresných ako sa neskôr ukázalo).

Veľká hmlovina v Androméde leží na opačnom konci Miestnej skupiny, oproti našej Galaxii. Je od nás vzdialená 2 300 000 svetelných rokov, čím sa stáva jedným z najvzdialenejších vesmírnych objektov viditeľných ešte aj voľným okom. Niekedy sa označuje za sestru našej Galaxie - aj keď ju v rozmeroch o niečo prevyšuje, je s ňou porovnateľná vo veľkosti, zložení a tvare. Obsahuje 200 miliárd hviezd, v špirálových ramenách sa sústreďujú hviezdy populácie I, predovšetkým modrí obri a nadobri, ale aj premenné hviezdy rozličných typov, najmä δ cefeidy, plynové a prachové mraky. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť v nej však možno len ťažko vizuálne rozoznať otvorené hviezdokopy a hviezdne asociácie. Dobre sa v nej však pozoroujú svietiace a tmavé mraky medzihviezdnej hmoty, sústredené do špirálových ramien. Už W. Baade v nej tiež identifikoval asi 700 oblastí H II medzihviezdneho ionizovaného vodíka. Z halovej populácie II sa v M31 veľkým ďalekohľadom pozororujú najmä guľové hviezdokopy a premenné hviezdy typu W Virginis.

Tak ako náš galaktický systém má svojich sprievodcov v podobe Veľkého a Malého Magellanovho mraku, má i M31 svoje satelitné galaxie. Spomedzi desiatich známych sú v bežných amatérskych prístrojoch v dosahu hneď niekoľké. V bezprostrednom susedstve sa nachádzajú dve trpasličie eliptické galaxie – M32 a M110. Ďalšie dve ešte celkom dobre pozorovateľné treba hľadať sedem stupňov smerom na sever v súhvezdí Kasiopeje. NGC 185 je mierne oválna a koncentrovaná, NGC 147 je o niečo menej nápadná. Ostatné sprievodné galaxie Veľkej hmloviny v Androméde sú o niečo vzdialenejšie od hlavného systému a sú tak slabé, že na ich vyhľadanie potrebujeme väčší ďalekohľad a veľmi kvalitné pozorovacie podmienky. Vyzývavým cieľom je predovšetkým dvojica And I a And II.

Počas priemerných pozorovacích podmienok vidíme voľným kom iba svetlejšie centrálne časti tejto veľkolepej špirálovej galaxie. Zatiaľ čo vtedy sa podobá iba na hmlistú hviezdu, za vynikajúcich podmienok dosiahne dĺžku cez štyri oblúkové stupne. V triédri uvidíte jasné oválne jadro o priemere asi štvť stupňa, okolo ktorého sa rozkladá hmlisté predĺžené halo bočným pohľadom siahajúce skoro od jedného kraju zorného pola k druhému. Nápadnejšia sa môže zdať východná časť, v ktorej leží i hviezda deviatej magnitúdy, patriaca však do našej Galaxie. Svoju pozornosť zamerajte i na okraj jasného oválneho jadra a všimnite si ako ostro končí svetlo M31 smerom k severnému rozhraniu. Možno sa vám totiž blysne ten najväčší z tmavých Bondových kanálov tejto veľkolepej galaxie! Vtedy už človek naozaj pochopí, čo je to triéder. V nasledujúcich riadkoch sa už zamerajme na popis pri pohľade ďalekohľadom.