czsky/sk/dso/M/M33.md

17 lines
2.5 KiB
Markdown
Raw Blame History

This file contains ambiguous Unicode characters

This file contains Unicode characters that might be confused with other characters. If you think that this is intentional, you can safely ignore this warning. Use the Escape button to reveal them.

---
name:
rating: 10
references:
created_by: 8mag
created_date: 2020-03-29 11:30:33.506967
updated_by: 8mag
updated_date: 2020-03-30 19:01:56.609163
---
![<]($IMG_DIR/dso/M033.jpg)
Galaxie v Trojuholníku je po Veľkej hmlovine v Androméde našou najbližšou špirálovou galaxiou, delí ju od nás 2 400 000 svetelných rokov. Spolu s M31 a jej sprievodcami tvoria jednu časť Miestnej skupiny galaxií, naša Galaxie spolu s Magellanovými mrakmi tvoria druhú časť nachádzajúcu sa oproti. M33 objavil v auguste roku 1764 Charles Messier, ktorý ju popísal ako „biele svetlo takmer rovnakého jasu“. Mal však predchodcu v osobe G. B. Hodiernu, ktorý podľa stratených záznamov pozoroval galaxiu v roku 1694, v tú istú noc ako otvorenú hviezdokopu NGC 752 v Androméde. Špirálová štruktúra galaxie bola odhalená oveľa neskôr, až v polovici 19. storočia v írskom Parsontowne, keď na ňu namieril svoj reflektor Lord Rosse.
Nachádza sa v západnej časti súhvezdia na spojnici hviezd α Trianguli a β Andromedae. Kvôli veľkej rozlohe a nízkej plošnej jasnosti je M33 vyzývavým objektom pre malé ďalekohľady. Pozorovateľ očakávajúci, že uvidí niečo oveľa menšie a jasnejšie býva obyčajne sklamaný hmlistou slabou žiarou, ktorá zaberá plochu väčšiu ako Mesiac v splne. Pozorovacie podmienky sú kritickým faktorom. Aj keď dosahuje jasnosť 5,7mag, niekedy sa môže stať úplne neviditeľnou, zatiaľ čo pri pozorovaní v zenite pod čistou, tmavou oblohou je ľahko viditeľnou v triédroch alebo malých ďalekohľadoch. 400 mm a väčšie ďalekohľady odhalia aj niektoré HII oblasti galaxie. Galaxie býva tiež vidieť aj voľným okom, na mnohých pozorovacích miestach teda najvzdialenejším vesmírnym objektom nie je Veľká hmlovina v Androméde, ako sa to môžete na niektorých miestach dočítať. Najlepšie je počkať na chvíľu, keď vystúpi čo najbližšie k zenitu. Dobrou pomôckou je zaostriť oči na hviezdu Mirach a potom sa rýchlo pozrieť bočným pohľadom na miesto, kde sa nachádza. V jednom okamihu sa z vesmírnej temnoty vynorí malý hmlistý chumáčik slabého kontrastu a za pár sekúnd okamžite zmizne. Aby mohol byť bez problémov vidieť opäť, je celý tento proces potrebné zopakovať.
Malé ďalekohľady ukážu veľmi slabý oválny mrak, predĺžený S-J, s hmlistým rozhraním. V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 200 mm je M33 pomerne nápadný oblak, ktorý sa smerom k svojmu stredu postupne zjasňuje. Okraj je bledý a hmlistý.