3.1 KiB
name | rating | references | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
---|---|---|---|---|---|---|
10 | 8mag | 2020-03-29 11:30:33.467766 | 8mag | 2020-03-30 19:01:56.734286 |
Túto jasnú a bohatú otvorenú hviezdokopu objavil v severnej časti súhvezdia, jeden a pol stupňa východne od ďalšej otvorenej hviezdokopy M47 Charles Messier v roku 1771. Tak ako M47 i táto hviezdokopa je jasná a rozľahlá, ale predsa sú trochu rozdielne: M47 vyniká vďaka pol tuctu jasných modrobielych hviezd, M46 kvôli veľkej hromade nerovnako jasných slabých hviezd. Už v triédri 10×50 môžeme tento pozoruhodný rozdiel ľahko zistiť. Navyše vo väčšom ďalekohľade v M46 rozoznáme vyše 100 hviezd medzi 9-13m a v severovýchodnej časti malý disk planetárky NGC 2438, ktorá sa na hviezdokopu iba náhodne premieta, ale k bohatému hviezdnemu pozadiu vykazuje pekný kontrast. Leží totiž vo vzdialenosti 3 300 svetelných rokov, teda výrazne bližšie ako 5 400 svetelných rokov vzdialená hviezdokopa M46. V dôsledku toho musí mať M46 skutočný priemer 40 ly a svietivosť okolo 9 000 Sĺnk. Odhaduje sa, že je 300 miliónov rokov stará, 10-krát tak ako susedná M47. Celkový počet všetkých jej skutočných členov je asi 500.
Priemer hviezdokopy je asi pol oblúkového stupňa a v dôsledku jej jasnosti 6,1mag by mohla byť na tmavej oblohe vidieť voľným okom ako hmlistá škvrnka vedľa výraznejšej M47. V ďalekohľade s priemerom objektívu do 150 mm sa ukáže ako veľmi bohatá skupina nerovnomerne rozmiestnených a skoro rovnako jasných 75 hviezd. Planetárka NGC 2438 je pri malom zväčšení iba hmlistou hviezdou 11m, od zväčšenia 80x ukáže disk vyzerajúci ako maličký kruhový obláčik. Jeho priemer je totiž iba jedna oblúková minúta. V ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 200 mm môžeme pozorovať 80 hviezd jasných v rozmedzí 11-14m. Hviezdy sú rozmiestnené rovnomerne a 3 až 4-krát hustejšie ako okolité polia Mliečnej cesty. Trochu bohatšia sa ukazuje severná časť, v južnej sa hneď pod centrom nachádza skoro behzviezdna diera. Planetárka NGC 2438 leží práve tam, kde hustejšia severná časť kopy začína rednúť. Pri 200x zväčšení môžeme na okraji jej disku pozorovať hviezdu 13m.
Ďalekohľady s priemerom objektívu okolo 350 mm ukážu pomerne jasnú a veľmi bohatú skupinu takmer rovnako rozmiestnených 100 hviezd 11m a slabších. Najjasnejšia 8,7mag hviezda kopy sa nachádza v západnej časti. Severná oblasť je oveľa bohatšia a viac zhustená, má i väčšiu expanziu okolitých hviezd na východe a západe. Južná časť je nepravidelným kruhom okolo bezhviezdnej diery. Planetárka má jasný disk s náznakom prstenca, ktorý vykazuje pekný kontrast k bohatému hviezdnemu okoliu. Vonkajšia časť disku evidentne bledne k jeho severozápadnému rozhraniu. Na juhozápade planetárky môžeme zase pozorovať hviezdu 13m s veľmi slabým sprievodcom. Skutočná centrálna hviezda planetárky, ktorá má iba 17,7mag, zrejme nie je v amatérskych ďalekohľadoch pozorovateľná.