2.5 KiB
| name | rating | references | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 10 | 8mag | 2020-03-29 11:30:33.040213 | 8mag | 2020-03-30 19:01:57.177757 |
Najjasnejšia galaxia (8,9mag) súhvezdia a hlavný predstaviteľ tzv. Seyfertových galaxií. Táto obria špirálová galaxia má malé, veľmi jasné, husté a aktívne jadro, ktoré v strede pravdepodobne skrýva čiernu dieru. V spektre jadra je veľa emisných čiar, svedčiacich o vysokej excitácii. Emisné čiary sú veľmi široké, čo je prejav búrlivých chaotických pohybov plynových más v jadre. Vykazuje netepelné žiarenie, a to často v širokom rozsahu spektra od rádiovej oblasti po gama žiarenie, s maximom v ďalekej infračervenej oblasti. V jadre je veľmi kompaktný zdroj rádiového žiarenia. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že v jadre prebiehajú búrlivé procesy, pri ktorých nastáva vyvrhovanie hustých, kompaktných mrakov plynu s hmotnosťou niekoľko desať až sto hmotností Slnka.
Celkové zastúpenie Seyfertových galaxií medzi obyčajnými galaxiami vo vesmíre je 1-2%. Prvú takúto galaxiu objavil v roku 1908 E. Fatt (NGC 1068), ale prvý raz sa nimi dôkladne zaoberal až v roku 1943 C. Seyfert, podľa ktorého sa aj pomenúvajú. K najznámejším patria NGC 1275 - totožná s rádiovým zdrojom Perseus A (3C 84), NGC 4151 či interagujúca galaxia VV 144. M77 predstavuje najjasnejší príklad z tejto skupiny. Na jej vyhľadanie sa treba presunúť jeden oblúkový stupeň juhovýchodne od δ Ceti (4,07mag). Objavil ju P. Mechain už v roku 1780 ako nejakú hmlovinu, nakoniec sa však zaradila k prvým galaxiám u ktorých bola vizuálne zistená špirálová štruktúra. Dnes patrí k najväčším galaxiám Messierovho katalógu - dosahuje priemer 170 000 ly a je dominantným objektom malej skupiny galaxií do ktorej patria napríklad aj NGC 1055, NGC 1073 alebo Markarian 600. Vzdialená je 65 miliónov svetelných rokov.
150 mm ďalekohľad naznačí prvé detaily: je celkom jasným oválom s relatívne veľkým jadrom a niekoľkými plochami ozdobujúcimi vonkajšiu časť. Ďalekohľad s priemerom objektívu 250 mm ukáže jasné halo obklopujúce veľké svietivé jadro. Jadro kryje skoro polku disku a je približne tak jasné ako hviezda deviatej magnitúdy hneď na VJV od galaxie. Ešte o niečo väčší ďalekohľad zobrazí M77 ako jasné, trošku predĺžené halo obsahujúce jasné, výnimočne veľké jadro. Halo je škvrnité s tmavými líniami a svietivými zlomkami špirálových ramien.