2.9 KiB
| name | rating | references | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Rozeta | 10 | 8mag | 2020-03-29 11:30:30.732694 | 8mag | 2020-03-30 19:02:00.524876 |
Jedna z najpozorovanejších emisných hmlovín na našej zimnej oblohe. Napriek svojej slabej plošnej jasnosti ju môžeme počas čistých tmavých nocí zazrieť ľahko už v triédri 10×50 a v širokouhlých okulároch väčších ďalekohľadov postrehneme i bez filtrov jej kruhový tvar. Rozetu objavil W. Herschel a jednotlivým jasnejším častiam, ktoré videl pravdepodobne oddelené, priradil každej vlastné označenie: NGC 2237, 2238, 2239 a 2246. Celý objekt sa však zvyčajne označuje súhrnne ako NGC 2237. Skutočná veľkosť hmloviny na oblohe je prekvapujúca, zaberá totiž v priemere vyše jeden stupeň. Vzdialená je od nás 4 900 svetelných rokov. Rozeta je podobne ako Veľká hmlovina v Orióne kolískou nových hviezd. Po jej ploche sú roztrúsené tmavé globuly, o ktorých sa predpokladá, že sú to husté mraky plynov a prachu, z ktorých by mohli v budúcnosti vzniknúť nové hviezdy alebo celé hviezdokopy. Leží na okraji rozsiahleho molekulového mraku, ktorého prevažná časť sa tiahne niekoľko stupňov smerom na juhozápad. Jeho súčasťou je i známa spektroskopická Plaskettova hviezda, na oblohe stálica šiestej hviezdnej veľkosti stupeň severovýchodne od Rozety.
V jej vnútri sa nachádza otvorená hviezdokopa NGC 2244, ktorej mimoriadne horúce hviezdy spektrálneho typu O osvetlujú plyny hmloviny. Pretože obsahuje tieto horúce hviezdy, nemôže byť veľmi stará, snáď pol milióna rokov. Hviezdokopa je vidieť už voľným okom ako hmlistý bod, v jej strede sa totiž nachádza jasná stálica 12 Monocerotis (5,8mag) a v jej tesnej blízkosti asi 40 oblúkových minút je natlačených ďalších 30 hviezd, z ktorých tie najjasnejšie dosahujú 6. magnitúdu. V triédri sú usporiadané do obdĺžnikového tvaru v podobe miniatúrneho súhvezdia Blížencov a obalené spomínanou hmlovinou Rozeta (NGC 2237-9), ktorá vyzerá ako nepochybný šedý kruh alebo prstenec s trochu temnejším stredom v miestach hviezdokopy NGC 2244, priemeru cez jeden stupeň a svojimi vonkajšími hranicami pekne kontrastujúci s okolitou oblohou. Najnápadnejším býva miesto severovýchodne od kopy, kde sa nachádza najjasnejšia časť hmloviny.
V 250 mm ďalekohľade vo hviezdokope rozoznáte vyše 50 hviezd jasnosti 6-12m obklopených hmlovinovým oblakom. Najjasnejšou stálicou je na juhovýchodnej strane 12 Monocerotis peknej žltej farby, ktorá kontrastuje s ostatnými hviezdami. Pridaním filtra sa zlepší kontrast a zvýrazní sa niekoľko tmavých línií zarezávajúcich sa do hmloviny, ktorá obklopuje otvorenú hviezdokopu. Množstvo detailov, jasnejších a svetlých častí v hmlovine je pozoruhodné, pozrite sa i na dve nápadné tmavé globuly, jedna sa nachádza v západnej, druhá v severnej časti.