21 lines
4.2 KiB
Markdown
21 lines
4.2 KiB
Markdown
---
|
||
name: Severná Amerika
|
||
rating: 10
|
||
references:
|
||
created_by: 8mag
|
||
created_date: 2020-03-29 11:30:29.919178
|
||
updated_by: 8mag
|
||
updated_date: 2020-03-30 19:02:01.177112
|
||
---
|
||
|
||
Pozoruhodná emisná hmlovina osvetlovaná Denebom, na fotografiách do červena zafarbená a tvarom veľmi pripomínajúca Severoamerický kontinent. Na oblohe zaberá 3 stupne S-J a 2,3 stupňa V-Z, takže jej plošný jas je pomerne slabý. Pýtate sa, či môže byť vidieť vizuálne bez akejkoľvej optickej pomoci (i bez UHC filtra) alebo sa jedná iba o oblak z veľkého množstva hviezd na jej mieste? Skúsení pozorovatelia sa prikláňajú skôr k druhej z možností. Nejaké svetlo pravdepodobne patrí aj hmlovine, ale nahustené hviezdy majú stále významný príspevok. S počtom nerozlíšiteľných hviezd v tejto oblasti je rozlišovacia schopnosť oka taká, že vidí väčšinou iba trojuholníkovú škvrnu blízko Denebu, ktorej okraje sú dosť intenzívne ohraničené tmavými hmlovinami. Veľa ľudí vidí zrejme iba hviezdny oblak na mieste NGC 7000 a je presvedčených, že videlo samotnú hmlovinu.
|
||
|
||
Jej plná rozloha je veľmi dobre vidieť v triédroch, v ktorých hmlovina pekne vyniká a dá sa rozoznať jej celkový tvar. Severná Amerika však zďaleka nie je na všetkých miestach rovnako nápadná. V prvom rade si všimnite temného pásu (LDN 935), ktorý ju oddeľuje od Pelikána (IC 5067-70), i tej vraj býva vidieť (je menej nápadný ako Severná Amerika, ale môže sa blysnúť pod priezračnou oblohou vo vyššej nadmorskej výške). Temný pás je najnápadnejší v okolí Mexického zálivu a atlantického pobrežia (na Zemi na východe, na oblohe na západe), práve preto na týchto miestach hmlovina najviac vyniká. O niečo menej výrazné je už územie Strednej Ameriky vrátane Mexika, potom nasleduje vnútrozemie. Na iných miestach (tichomorské pobrežie) je už kontrast menší a je ťažké hmlovinu oddeliť od svetlého pozadia Mliečnej cesty bohatej na hviezdy, najmä v hornej časti (sever Kanady). Tam dokonca s Mliečnou cestou splýva, pretože jas Mliečnej cesty je skoro rovnaký a vizuálne taký istý ako jas Severnej Ameriky.
|
||
|
||
Ak máte smolu na svetelné znečistenie (ale aj keď nemáte), vyskúšajte si aspoň pred jeden objektív triédra 7×50 alebo 10×50 provizórne zabudovať nejaký 2“ hmlovinový filter (UHC, O-III). Jedno oko sa tým pádom bude pozerať cez objektív s filtrom, druhé cez objektív bez filtra. Mozog si na prekvapenie dokáže zložiť obraz tak, že výsledkom tejto kombinácie je stmavnutie oblohy, čím sa trochu zvýši i kontrast hmlovín, pričom prirodzené farby hviezd ostávajú zachované. Na pozadí Severnej Ameriky sa v severnej časti nachádzajú dve nezreteľné tmavé škvrnky s neostrými okrajmi. Tá bez označenia môže niekomu pripomínať podkovu, Barnard 352 predstavuje maličký temný zárez trojuholníkového tvaru, ktorého severné rozhranie lemuje oblúk štyroch hviezd 9m. V centrálnej oblasti sú zase zrejmé niektoré lokálne zjasnenia. Množstvo detailov je naozaj ohromujúce. A to sme ešte nespomenuli takmer zabudnutú otvorenú hviezdokopu NGC 6966, ktorá označuje jazero Superior. Triéder 10×50 ju však nedokáže vytiahnuť z príliš jasného pozadia, vhodnejší by bol minimálne 20×60, v ktorom sa hviezdokopa predstaví ako svetlá kruhová a zrnitá škvrna, s tušením niekoľkých drobných hviezd.
|
||
|
||
S UHC filtrom môže byť hmlovina vidieť už v malom ďalekohľade. Najjasnejšia je v úzkej časti „Mexika“, tmavý zárez, ktorý formuje „Mexický záliv“ je zrejmý. Vo väčších ďalekohľadoch a hlavne pri väčšom zväčšení (už 25× je dosť) je neuveriteľne veľkou a extrémne slabou, až filter vytiahne nejaké detaily. Temnosť Mexického zálivu je nápadná, označujú ho hviezdy 7m, jedna na konci „Floridy“ a druhá v „Brownsville“. Severná časť NGC 7000 je veľmi slabá. Jazero Superior je označené otvorenou hviezdokopou NGC 6966, skupinou (15´) 50 slabých hviezd. Menej nápadná kopa, Cr 428 pozostávajúca z 25 hviezd sa nachádza blízko pobrežia „Tichého oceánu“ neďaleko „Britskej Kolumbie“.
|
||
|
||
|
||
|