1.8 KiB
| name | rating | references | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Helix | 10 | 8mag | 2020-03-29 11:30:30.517357 | 8mag | 2020-03-30 19:02:00.588572 |
Jedna z najbližších planetárnych hmlovín objavená v roku 1824 K. L. Hardingom, jej vzdialenosť je pravdepodobne menšia než 300 svetelných rokov, preto je aj na oblohe veľmi rozsiahla – jej priemer dosahuje jeden a pol stupňa. Celková jasnosť je síce pomerne vysoká – 7,3mag – ale vďaka svojej rozlohe má nízku povrchovú jasnosť. Odkedy však Maurice Clark informoval, že Helix je na tmavej oblohe vidieť cez hmlovinový filter aj voľným okom, stala sa z neho príťažlivá pozorovacia atrakcia. V triédri vyzerá ako veľký disk, matne kruhový (je ľahšie viditeľným objektom ako napríklad Riasy). Pohotovo ho ale uvidíte iba vtedy, ak bude vyššie nad obzorom, čo u nás nebýva príliš často.
V malých ďalekohľadoch Helix vyzerá ako slabý, ale veľký hmlistý prstienok. Stred je tmavý, centrálna hviezda môže byť snáď viditeľná len bočným pohľadom. Efektívne je použitie čo najmenšieho zväčšenia a O-III filtra. V 250 mm Dobsone je hmlovina veľmi veľká a slabá s nerovnako osvetlenou plochou prstencového tvaru. UHC filter a bočný pohľad odhalí dve nepatrne jasné plochy v prsteni. Tri hviezdy 10. magnitúdy sú umiestnené v strede a prinajmenšom päť slabých hviezd je zabalených v disku. V 400 mm Dobsone je slabá pri pohľade bez filtra, ale O-III ukáže ohromné koleso s tmavým stredom. Koleso je pomerne slabé okolo vonkajšieho rozhrania. Prinajmenšom 10 hviezd je ponorených v hmlovine, zahŕňajúcej v strede aj centrálnu hviezdu. 100x zväčšenie odhalí dve jasné plochy na SSV a JJZ strane disku planetárky.