2.0 KiB
| name | rating | references | created_by | created_date | updated_by | updated_date |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 10 | 8mag | 2020-03-29 11:30:33.317145 | 8mag | 2020-03-30 19:01:56.989967 |
Prvenstvo v objavení tejto nádhernej guľovej hviezdokopy nie je známe. Prvý záznam o nej sa zvyčajne pripisuje menej známemu nemeckému astronómovi Abrahamovi Ihlemu, ktorý tak urobil v roku 1665, ale mohol ju predtým vidieť už Jan Hevelius. V každom prípade však bola prvou guľovou hviezdokopou, ktorú si na oblohe ľudstvo všimlo. Tak ako sa objavila Omega Centauri v roku 1603 v Uranometrii J. Bayera, aj M22 však bola v Ptolemaiovom Almageste vyznačená iba ako hviezda. Vzdialená je 10 000 svetelných rokov, čím je jednou z našich najbližších guľových hviezdokôp. Jej absolútna magnitúda je –8,5, svietivosť 210 000 Sĺnk a skutočný rozmer 70 svetelných rokov, čo sú priemerné hodnoty guľových hviezdokôp. Po planetárnej hmlovine objavenej v M15, bola ako druhá v poradí objavená jedna i v M22 a dostala označenie GJJC 1. V roku 1989 sa o tento objav zaslúžil F. Gillett pomocou infračerveného satelitu IRAS.
M22 je so svojou jasnosťou 5,1mag jednou z tých najjasnejších guľových hviezdokôp. Z južnejších oblastí ju nie je problém vidieť aj voľným okom ako malú hmlistú škvrnku severovýchodne od λ Sgr. Najjasnejšie hviezdy sa pohybujú medzi 10. a 11. hviezdnou veľkosťou a začínajú sa rozlišovať veľkými binármi a kvalitnými 100 mm ďalekohľadmi. V 150 mm ďalekohľade pri strednom zväčšení M22 vyzerá ako trblietajúci sa kruh drobných iskrivých hviezd skoro rovnako nahromadených v mohutnej 20´oblasti. V 250 mm ďalekohľade je M22 počas kulminácie z nášho územia vidieť ešte krajšie ako známa M13 z Herkula. Snáď krajšími guľovými hviezdokopami sú už iba Omega Centauri a 47 Tucanae, ktoré však od nás nevidno. Halo je zhruba predĺžené a obsahuje veľké množstvo dobre rozlíšiteľných hviezd. Okolití členovia zvyšujú priemer hviezdokopy na 24´.