czsky/sk/dso/M/M22.md

15 lines
2.0 KiB
Markdown
Raw Blame History

This file contains ambiguous Unicode characters

This file contains Unicode characters that might be confused with other characters. If you think that this is intentional, you can safely ignore this warning. Use the Escape button to reveal them.

---
name:
rating: 10
references:
created_by: 8mag
created_date: 2020-03-29 11:30:33.317145
updated_by: 8mag
updated_date: 2020-03-30 19:01:56.989967
---
![<]($IMG_DIR/dso/M022.jpg)
Prvenstvo v objavení tejto nádhernej guľovej hviezdokopy nie je známe. Prvý záznam o nej sa zvyčajne pripisuje menej známemu nemeckému astronómovi Abrahamovi Ihlemu, ktorý tak urobil v roku 1665, ale mohol ju predtým vidieť už Jan Hevelius. V každom prípade však bola prvou guľovou hviezdokopou, ktorú si na oblohe ľudstvo všimlo. Tak ako sa objavila Omega Centauri v roku 1603 v Uranometrii J. Bayera, aj M22 však bola v Ptolemaiovom Almageste vyznačená iba ako hviezda. Vzdialená je 10 000 svetelných rokov, čím je jednou z našich najbližších guľových hviezdokôp. Jej absolútna magnitúda je 8,5, svietivosť 210 000 Sĺnk a skutočný rozmer 70 svetelných rokov, čo sú priemerné hodnoty guľových hviezdokôp. Po planetárnej hmlovine objavenej v M15, bola ako druhá v poradí objavená jedna i v M22 a dostala označenie GJJC 1. V roku 1989 sa o tento objav zaslúžil F. Gillett pomocou infračerveného satelitu IRAS.
M22 je so svojou jasnosťou 5,1mag jednou z tých najjasnejších guľových hviezdokôp. Z južnejších oblastí ju nie je problém vidieť aj voľným okom ako malú hmlistú škvrnku severovýchodne od λ Sgr. Najjasnejšie hviezdy sa pohybujú medzi 10. a 11. hviezdnou veľkosťou a začínajú sa rozlišovať veľkými binármi a kvalitnými 100 mm ďalekohľadmi. V 150 mm ďalekohľade pri strednom zväčšení M22 vyzerá ako trblietajúci sa kruh drobných iskrivých hviezd skoro rovnako nahromadených v mohutnej 20´oblasti. V 250 mm ďalekohľade je M22 počas kulminácie z nášho územia vidieť ešte krajšie ako známa M13 z Herkula. Snáď krajšími guľovými hviezdokopami sú už iba Omega Centauri a 47 Tucanae, ktoré však od nás nevidno. Halo je zhruba predĺžené a obsahuje veľké množstvo dobre rozlíšiteľných hviezd. Okolití členovia zvyšujú priemer hviezdokopy na 24´.